Ľudia v Holandsku toľko bicyklujú z niekoľkých dôvodov. Jednou z nich je dobre rozvinutá cyklistická infraštruktúra s oddelenými cyklotrasami od hlavných ciest a špecifickými signalizačnými systémami pre cyklistov. Vďaka tomu je cyklistika bezpečná a pohodlná a povzbudzuje viac ľudí, aby si osvojili túto formu dopravy.

Relatívne rovinatý terén Holandska navyše uľahčuje a sprístupňuje cyklistiku pre ľudí všetkých vekových skupín a úrovní zdatnosti. K popularite cyklistiky ako alternatívnej formy dopravy prispievajú aj investície do trvalo udržateľných dopravných politík a vysoké náklady na vlastníctvo a údržbu auta.

Z kultúrneho hľadiska je cyklistika v Holandsku cenená ako efektívny a zdravý spôsob dopravy. Kombinácia týchto faktorov robí z Holandska jednu z krajín s najvyššou mierou používania bicyklov na svete.

Zmiznutie s bicyklami

Zrušenie bicyklov v Holandsku by bolo drastickou a kontroverznou zmenou vzhľadom na dôležitosť tejto formy dopravy v kultúre a infraštruktúre krajiny. Cyklistika je pre mnohých ľudí v Holandsku považovaná za nevyhnutnú súčasť každodenného života, ktorá prispieva k zdraviu, životnému prostrediu a mestskej mobilite.

Ak by však z nejakého konkrétneho dôvodu existovala potreba obmedziť používanie bicyklov, bolo by dôležité zvážiť životaschopné alternatívy. To by mohlo zahŕňať investície do iných druhov dopravy, ako je efektívna a udržateľná verejná doprava, stimuly pre chôdzu a mestské politiky, ktoré podporujú spoločné používanie motorových vozidiel.

Je však dôležité si uvedomiť, že každá významná zmena dopravnej infraštruktúry musí byť dôkladne naplánovaná a musí sa zvážiť potreby a preferencie miestnych ľudí.

Simonin protest

Jokinenov návrh, samozrejme, nebol prijatý bez odporu. Medzi najvýznamnejších odporcov patrila Simone van der Meer, miestna aktivistka, ktorá viedla masívny protest proti Jokinenovým plánom. Simone vášnivo tvrdila, že históriu a identitu robotníckych štvrtí nemožno obetovať v mene automobilového pokroku.

Ich protest si získal národnú a dokonca aj medzinárodnú pozornosť, pričom upozornil na problematiku mestskej ochrany a uprednostňovania priestorov pre chodcov pred automobilovou dopravou. S rastúcou podporou obyvateľstva, vrátane umelcov, intelektuálov a iných aktivistov, bola holandská vláda nútená prehodnotiť svoje plány.

Namiesto toho, aby vláda slepo nasledovala Jokinenovu víziu, začala skúmať vyváženejšie alternatívy, ktoré integrujú verejnú dopravu, bicykle a zelené plochy do mestskej infraštruktúry. Táto zmena smerovania bola míľnikom v histórii holandského urbanizmu, ovplyvnila mestskú politiku na celom svete a etablovala Holandsko ako lídra v trvalo udržateľnom mestskom plánovaní.