Sokratova smrť je jedným z najznámejších príbehov antickej filozofie. Podľa správ od Platóna a Xenofóna, dvoch Sokratových učeníkov, bol v Aténach okrem iných obvinení odsúdený na smrť za kazenie mládeže a za bezbožnosť. Formou popravy bolo požitie pohára jedličky, jedu.

Hemlock je jedovatá rastlina, ktorá spôsobuje paralýzu dýchania a nakoniec smrť. Sokrates vypitím jedličky v rámci trestu plnil pokyny aténskeho súdu. Rozsudok prijal bez odporu a radšej poslúchol mestské zákony, než by utiekol alebo žiadal o milosť. Jeho smrť na otravu jedľou sa stala symbolom jeho odvahy, oddanosti svojim zásadám a rešpektu k zákonu, aj keď nesúhlasil s rozhodnutím súdu.

Príbeh Sokrata

Sokrates bol grécky filozof narodený v Aténach okolo roku 470 pred Kristom. Je považovaný za jedného zo zakladateľov západnej filozofie a mal obrovský vplyv na následné myslenie, napriek tomu, že nezanechal žiadne písomné dielo. Väčšina toho, čo o ňom vieme, pochádza z rozprávania jeho študentov, najmä Platóna a Xenofónta.

Sokrates bol známy svojím jedinečným prístupom k filozofii, ktorý charakterizovala jeho metóda kladenia otázok, známa ako „maieutika“. Namiesto priameho odovzdávania vedomostí svojim študentom ich Sokrates viedol k hlbšiemu porozumeniu prostredníctvom série otázok a odpovedí, čo ich viedlo k preskúmaniu ich vlastných presvedčení a konceptov. Veril, že sebapoznanie je kľúčom k múdrosti a že skutočná cnosť pochádza z porozumenia.

Napriek svojmu zdanlivo neškodnému prístupu vzbudil Sokrates pozornosť a nakoniec aj nepriateľstvo aténskych úradov. Často ho videli spochybňovať tradičné presvedčenie a hodnoty spoločnosti, vďaka čomu sa stal nepopulárnym medzi mnohými jeho súčasníkmi.

Sokrates bol nakoniec postavený pred súd v roku 399 pred Kristom, obvinený z kazenia mládeže a bezbožnosti, nevery v mestských bohov a zavádzania nových božstiev. Napriek svojim rétorickým schopnostiam počas procesu bol Sokrates tesnou väčšinou hlasov odsúdený na smrť. Namiesto toho, aby utiekol alebo požiadal o milosť, prijal rozsudok, pretože veril, že dodržiavanie zákona je dôležitejšie ako jeho vlastný život.

Svoje posledné chvíle strávil rozhovormi so svojimi nasledovníkmi a priateľmi, vrátane Platóna, predtým, ako vypil jedľu, smrteľný jed, ako to nariadil súd. Jeho smrť znamenala koniec života zasväteného hľadaniu pravdy a presadzovaniu cnosti a stal sa trvalým symbolom odvahy, integrity a oddanosti zásadám.

Kontroverzie a zločiny Sokrata

Kontroverzie okolo Sokrata sa točia najmä okolo obvinení, ktoré viedli k jeho odsúdeniu a poprave. Medzi hlavné obvinenia proti Sokratovi patrilo kazenie mládeže a bezbožnosť.

1. **Korumpovanie mládeže**: Sokrates bol známy svojou praxou neustáleho spochybňovania a spochybňovania tradičných presvedčení a hodnôt aténskej spoločnosti. To zase vyvolalo obavy medzi úradmi o vplyve, ktorý by jeho myšlienky mohli mať na mladých ľudí, čo viedlo k obvineniam z kazenia mládeže.

2. **Bezbožnosť**: Sokrates bol tiež obvinený z bezbožnosti za to, že neveril v mestských bohov a za zavádzanie nových božstiev. Hoci vyznával vieru v určitý typ osobného božstva, k tomuto obvineniu prispel jeho skeptický postoj k tradičným božstvám Atén v kombinácii s jeho filozofickými aktivitami.

Je však dôležité poznamenať, že niektoré z týchto obvinení mohli byť politicky motivované. Sokrates mal kontakty s mocnými ľuďmi v Aténach, ale mal aj nepriateľov medzi politickými a intelektuálnymi vodcami tej doby. Navyše, jeho naliehanie na spochybňovanie konvenčných presvedčení a odhaľovanie nevedomosti ľudí ho mohlo v určitých segmentoch spoločnosti urobiť nepopulárnym.

Pokiaľ ide o zločiny, neexistuje žiadny podstatný dôkaz, že Sokrates spáchal zločiny v konvenčnom zmysle. Jeho život a učenie sú najlepšie známe pre jeho snahu o pravdu, cnosť a sebapoznanie. Obvinenie a odsúdenie Sokrata boli viac o jeho filozofických myšlienkach a metódach ako o kriminálnych aktivitách v bežnom zmysle slova.

Nútená samovražda

Sokratova smrť sa často považuje za príklad „nútenej samovraždy“, keď je niekto donútený vziať si život prostredníctvom sociálneho, politického alebo súdneho tlaku. V prípade Sokrata ho aténsky súd odsúdil na smrť po tom, čo bol uznaný vinným z obvinení z kazenia mládeže a bezbožnosti. Napriek tomu, že mal možnosť odísť do exilu alebo navrhnúť alternatívny trest, Sokrates to odmietol urobiť a rozhodol sa prijať rozsudok smrti.

Hoci Sokrates dobrovoľne vypil jed z jedličky, jeho rozhodnutie ovplyvnil spoločenský tlak a vtedajšie právne normy. Mohol utiecť z Atén alebo sa pokúsiť presvedčiť súd, aby zmenil rozsudok, ale rozhodol sa rešpektovať mestské zákony, aj keď s nimi nesúhlasil. Preto, kým Sokrates urobil konečné rozhodnutie vypiť jed, kontext jeho odsúdenia a popravy vyvoláva otázky o tom, do akej miery išlo o skutočne slobodnú voľbu.