Kovy ako zlato a platina sa pre svoju vzácnosť považujú za mimoriadne cenné. Nedávna štúdia naznačuje, že hľadanie týchto prvkov môže byť ešte náročnejšie, než sme si doteraz predstavovali.

Nasaté do jadra?

Vývoj Zeme za viac ako 4 miliardy rokov je stále predmetom neustáleho vývoja. Astronómovia, geológovia a vedci z rôznych odborov pracujú s aktuálnymi údajmi a vytvárajú modely, ktoré pomáhajú pochopiť javy, ktoré formovali našu planétu. V niektorých prípadoch však tieto modely neponúkajú úplné vysvetlenie a údaje sa nezhodujú so súčasnými pozorovaniami.

Príkladom toho je prítomnosť ťažkých kovov, ako je zlato a platina, na zemskom povrchu. Predchádzajúce štúdie naznačili, že väčšina týchto kovov mala klesnúť do jadra planéty. Je to spôsobené tým, že raná Zem bola extrémne horúcim prostredím a podliehala nárazom veľkých asteroidov. Pri tvorbe kôry dochádzalo k intenzívnemu pohybu chemických prvkov.

Okrem toho je zemské jadro zložené prevažne zo železa, čo by malo uľahčiť „zachytenie“ siderofilných kovov – tých, ktoré majú väčšiu afinitu k železu ako kyslíku – ako je zlato, platina a irídium.

Nová vznikajúca teória

Tradičná teória nedokázala vysvetliť pozorované množstvo zlata a iných ťažkých kovov na Zemi. Preto profesori Jun Korenaga a Simone Marchi z Yale University a South-West Research Institute navrhli nový model.

Podľa dvojice sa väčšina týchto siderofilných kovov, ktoré tvoria približne 0,51 TP3T hmotnosti Zeme, mohla dostať na našu planétu cez obrie objekty, merajúce okolo 1000 kilometrov alebo viac. Naznačujú, že väčšina týchto dopadov nastala po vytvorení zemského jadra, ktoré by ich sústredilo do plášťa, kde by bolo zadržiavanie týchto prvkov ťažšie. Sopečnou činnosťou sa tieto prvky konečne mohli ukladať do kôry.

Táto nová teória ponúka zaujímavý pohľad na pôvod a distribúciu drahých kovov na Zemi a spochybňuje predtým zavedené koncepty. Hlbšie pochopenie týchto procesov by mohlo mať významné dôsledky nielen pre využívanie prírodných zdrojov, ale aj pre naše chápanie vývoja našej planéty.